Rozhovor s Petrom Soratom, autorom knihy Pouličný diviak

V marci, mesiaci knihy, Vám prinášame rozhovor s veľmi zaujímavým a silným človekom Petrom Sorátom s pútavým životným príbehom, ktorý zhmotnil vo svojej knihe „Pouličný diviak“. Jeho knihu môžete vyhrať i v našej súťaži a dozvedieť sa celý príbeh, nateraz Vám prinášame úryvky z Petrovho života prostredníctvom jeho odpovedí na naše otázky a zoznámiť sa s touto nie známou, ale zato očarujúcou osobnosťou. Veď posúďte sami.

1. Predstavte nám prosím Vašu činnosť. Koľko už v Ružinove fungujete?

Volám sa Peter Sorát (42). Od malička som bol zvedavý a skúmal, kde som sa to ocitol, aký priestor ma obklopuje a kto sú ľudia. Čo je vlastne život. Toto dumanie ma priviedlo k štúdiu filozofie a po úspešnom skončení vysokoškolského štúdia som sa naplno pustil do hľadania zmyslu vlastného života. Filozofia v praxi. Prešiel som viacerými zamestnaniami, doma aj v zahraničí (čašník, robotník, pekár, zamestnanec nadnárodnej firmy) a potom mi skrížila cestu ruleta. Bolo to najodpornejšie obdobie môjho života, kedy som sa stal gamblerom a doslova si zničil život. Po takmer šiestich rokoch hrania som skončil na ulici. Z odstupu času môžem povedať, že to bolo najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Po prežití tvrdých, hraničných situácií viem, že aj z totálneho dna sa dá vyhrabať. Že aj tie najhoršie "veci" sa dajú pretransformovať na základ pozitívneho smerovania. Až na ulici som sa definitívne vyliečil z gamblingu a už vyše 12 rokov som čistý. Prednedávnom som podpísal petíciu za zákaz hazardu na území Bratislavy. Viem, že podpisy nič nevyriešia. Keď ide o veľké peniaze, zmena je skôr fikcia. Odporúčam však každému, aby sa vyhol hazardu. Kto sa do neho pustí, musí rátať s tým, že bude mať veľmi turbulentný život.

Nič sa nedá predvídať, neustále sa dejú nečakané zmeny. Nikdy v minulosti by ma nenapadlo, že až ako bezdomovec objavím zamestnanie, ktoré ma napĺňa a ktorému sa budem venovať do smrti. Začal som písať, vydával samizdat, ktorý som predával za pár drobných na ulici. Mal som na texty pozitívne odozvy. Nasledovala myšlienka vytvoriť knihu. Po niekoľkých rokoch intenzívnej práce som ju dopísal. Potom šiel za spisovateľom Danielom Hevierom, ktorý patril medzi mojich zákazníkov. Zapáčilo sa mu to a pomohol mi zohnať vydavateľku. Pouličný diviak(názov knihy) behá a hľadá čitateľov od januára 2012. Nepovažujem sa za spisovateľa. Som len obyčajný reportér, ktorý opísal svoje skúsenosti z ulice. Poznal som a poznám množstvo bezdomovcov, ich príbehy, spôsoby ich krachu. Každý vidí len tých najspodnejších, ktorí nemajú vôľu so sebou nič robiť. Ktorí posedávajú po lavičkách, sú špinaví, robia bordel, otravujú ľudí, popíjajúc lacné víno. To je však len špička ľadovca. Bezdomovecký svet je tiež rôznorodý a pokúsil som sa ho zo svojho pohľadu opísať. Knižka sa predáva v kníhkupectvách, ale to pre mňa nie je až tak dôležité. Chcem sa s čitateľom stretnúť osobne. Napísať venovanie. Chodím preto na rozličné trhy, jarmoky, vinobrania, kde sa postavím a ponúkam. Okrem toho ma niekedy pozvú na besedu. Mám pripravenú takú veselú "motivačnú" prednášku, podporenú fotkami a inými materiálmi. No a pracujem na budúcnosti, čo sa týka tvorby. Zapisujem myšlienky, zbieram informácie ktoré použijem v textoch, čítam a rád počúvam príbehy ľudí.

2. Čo hovoríte na iniciatívu Ružinov Pozitív?

Držím palčiaky. Je dôležitá každá činnosť, ktorá pomáha kultivovať životný priestor. Želám vám, aby sa zapájalo čo najviac ľudí, ktorí spoločne dokážu vymyslieť rozličné aktivity. Zostaňte pozitívni!

3. Časť života, ktorú opisujete v knihe ste prežili aj v Ružinove, ako k tomu prišlo?

Bol to postupný vývoj na ceste hore. Býval som na Ostredkoch, v robotníckej ubytovni na Uránovej ulici, oproti krčme Štyrka. Je to myslím budova bývalej materskej škôlky. S prestávkami som tam strávil cca tri roky. Kvalita bývania je tam dosť diskutabilná. Dvaja, traja ľudia na izbe, ošuntelé zariadenie, spoločné záchody so sprchami, niekde plesnivé steny. Ani zvonka to nevyzerá vábne, ale vtedy som bol vďačný aj za to. K tomu ako bonus všehochuť zážitkov s rozličnými ľuďmi. Normálnymi, aj psychopatmi, hihi. Našťastie, ku koncu pobytu tam, som býval s dobrým kamarátom. Miloval som okolie. Pri nekonečných prechádzkach po všetkých možných "vesmírnych" uličkách, vznikali v hlave rozličné texty. No a na záver, odtiaľto som sa definitívne presunul mimo " pouličné prostredie". Od jari 2012 bývam v dobrom podnájme, v dedine blízko BA. Navždy ostanú Ostredky v mojej histórii! Iba v pozitívnom svetle.

4. Aké sú Vaše obľúbené miesta v Ružinove?

Biopark na Ostredkoch a jeho okolie. Som rád, že je tu stále veľa zelene a želám všetkým, ktorí bývajú v tomto priestore, aby to tak aj zostalo. Aby tam, kde sú trávnaté plochy a stromy, nezačala žiadna výstavba!

5. Čo zaujímavé pripravujete v budúcnosti?

Momentálne dávam dokopy peniaze na projekt druhej knihy, ktorá je už roky "rozbabraná", len ju musím dokončiť do záverečnej podoby. Tematicky je inde ako Pouličný diviak, treba sa posunúť aj do iných sfér života. Chcem ju vydať vlastným nákladom a distribuovať svojim spôsobom(osobný predaj). Nebol som úspešný v hľadaní sponzorov. Mám len bohaté skúsenosti a zistenie, že majetní ľudia nemajú záujem o podporu literatúry nejakého bývalého bezďáka, hihi. Preto som prestal oslovovať sponzorov a radšej čas investujem do ponúkania prvotiny. Kto chce, môže ma podporiť jej kúpou. V Bratislave a okolí fungujem ako donášková služba, stačí mi zavolať a knihu donesiem aj s originálnym venovaním. 0944 508 523.

To je nateraz všetko, ak sa dožijem a druhá kniha bude na svete, potom sa pustím do projektu dokumentárneho filmu, ktorý mám rozpracovaný s kamarátkou, vyštudovanou filmárkou. Pekné dni všetkým!

6. Pre našich priaznivcov sme si pripravili súťaž o dve knihy „Pouličný diviak“. Vymysli prosím otázku, ktorú musia záujemcovia o knihu zodpovedať.

Otázka je jednoduchá. Akú farbu má na ruletovej kružnici číslo 0?

Ďakujeme za odpovede.